Kto by nepoznal známu figúrku tuláka Charlieho, kto by nepoznal aspoň zopár z množstva filmov tohoto herca, scenáristu a režiséra, priekopníka americkej filmovej grotesky a klasika svetovej kinematografie? Jeho poetický svet plný humoru a irónie je skrz-naskrz preniknutý citom, ktorý dodáva jeho dielam nový rozmer, na svoje časy nezvyčajný tragikomický náboj, čo núti diváka smiať sa i plakať zároveň.
,,Ked som dal život tomuto úbohému tulákovi,“ hovorí o svojom hrdinovi Ch. Chaplin, „tejto vystrašenej, znepokojenej, biedne živenej bytosti s patetickou filozofiou, mal som na mysli satiru: palička predstavovala dôstojnosť, fúziky hrdosť a vyčaptané topánky ťažobu pozemských trampôt.“
Charlie Chaplin prešiel vo svojom vývoji veľký kus cesty. Séria krátkych grotesiek z prvého obdobia jeho tvorby je založená predovšetkým na gagoch a situačnej komike, ale zakrátko už preniká do jeho diel sociálna tematika a Chaplin vykračuje za novými námetmi a novou dramatickou formou, ktorá mu pomohla vyjadriť svoj postoj k rozkladu spoločenských hodnôt a predniesť humanistické posolstvo adresované celému svetu.
Pamäti Ch. Chaplina zachytávajú peripetie umelcovho bohatého života veľmi verne a dôkladne. Sú ľudské ako autor sám, pretože sú napísané spontánne, a sú osobným vyznaním človeka, ktorý ako citlivý umelec v nich obnažuje svoje rozkolísané vnútro. Sú do značnej miery verným odrazom jeho životných radostí i sklamaní, ťažkostí i úspechov, a zároveň výrazom istého uspokojenia nad prekonaním nespočetných životných prekážok, ktoré sa pred autorom vŕšili na jeho ceste od živorenia na londýnskych predmestiach až k vrcholu umeleckej slávy a vyrovnanej starobe.