Kronika vopred ohlásenej smrti

Najjemnejšími rozprávačskými prostriedkami vytvoril autor majstrovské pozoruhodné dielo, vierohodnú výpoveď o mentalite kolumbijského národa a tradíciách, ktorým se dodnes podriaďuje všetko a každý. Príbeh je nesmierne prostý a naznačený hneď na začiatku románu: v mestečku niet obyvateľa, ktorý by nevedel, alebo aspoň netušil - okrem samého domnelého zvodcu Santiaga Nasara - že pekného mládenca čaká smrť. Aj vrahovia sú známi, ba navyše ešte každému ohlasujú, čo mienia urobiť v najbližších chvíľach, zdá sa, že očakávajú a dúfajú, že im niekto zabráni dovŕšiť jich skutok. Lebo dvojčatám Pedrovi a Pablovi tradícia prikazuje, aby pomstili zhanobenú česť svojej sestry. Ich sestra totiž práve oslávila honosnú svadbu a eště počas svadobnej noci ju ženích vrátil rodičom, lebo nebola panna. Nikdy sa nezistilo, či Santiago bol skutočný zvodca, a či ho iba pod vplyvom vypätých okolností nevesta za neho označila, a tak sa ortieľ musel naplniť. Kronikár po rokoch sleduje stopy a pozadie tohto zločinu, hľadá dokazy - ale nenachádza ich. Zhovára sa so svedkami tejto udalosti, vyhľadáva a študuje protokoly z vyšetrovania a súdneho pojednávania s vrahmi a napokon priam s kronikárskou jasnosťou napísal prekrásne malé veľdielo o osudovosti a o tragickom osude jednotlivca na pozadí prastarých predsudkov dožívajúcich v jeho rodnej krajine.